Dosky v tme osvietené.
Pomaly vnáraš sa do času,
reálnosť, okolie je stratené.
Cítiš ten okamih,
čo unáša ťa v osude ?!
Osud, čo preniká molekulami existencie ?!
Nie je to reálne,
predsa vnem cíti imaginárny podnet.
Duch a telo, telo a duch,
sféra času, niet.
Dych slabne ...
a predsa je .
To je chvíľa, keď múza sa smeje.
Zvodne volá,
pomaly do kráľovstva ťahá,
kde bytosť pred pravdou jest nahá.
Kráľovstva kľúča od srdca v útrobách.
Tak odvahu, kráčaj slobodne po Jej stopách!
Pomaly .... pomaly...
krok sem a krok tam,
necítim sval !
Ach Bože , lietam!
A zrazu ?!
Mením tón hlasu ...?
Ona, tíško mi šepce:
„Si tam, v príbehu,
človeka čo nežil behu."
Jej slová, jej slová znejú tak lehce!
Ale ... áleeee, som to ja ?!
Ja,
aj nie.
. . .dvaja . . .
racio moje vie.
Prečo vnímam, jeho sklamanie,
víťastvo,
pád aj vstávanie?
Prečo cítim jeho samotu
i to čo medzi dvoma
považujeme za hodnotu ?!
Ona opäť,
múdrosť vie,
v sexi tóne znie,
odpoveď:
"On a ty,
teraz . . .
hlásky, slová , vety
Súzvuk - tvorí váš hlas."
A zrazu zjav v šatách bielych zmizol,
ja opäť na stoličke sa ocitol.
... poznačený ...
Sféram novým otvorený!!!