Je to akoby včera,
keď si tu bola
keď tvoj úsmev prišiel ako záblesk z neba
keď padol na púšť tvoj rajský chleba
Keď tvoj vlas sťa stádo cherubov,
zázrakom uzdravil svet z neduhov.
Je to akoby včera,
keď prišla zázrakom z raja viera
ako dar, charizma
ako krizma.
Je to akoby včera,
keď som zrel v tvojich očiach
brehy vzdialenej valhaly,
keď som cítil zásach,
oblak nehy čo človečenstvo v belobe zahalí.
Je to akoby včera, keď hladina času zčírila tvár s očami hviezdnymi
galaxiami nádeje v ničote malými.
Keď Kozmos zrodil sa v tvojom úsmeve,
keď čul som múdrosť Alexadrie
v tvojich slov rána prílive.
Je to akoby včera, keď som bol dojatý priezračnosťou srdca
malým svetlom v nepreskúmanom vesmíre,
ružičkou uprostred pustiny prachu a ľadu,
keď som zrel kvapku z vodopádu.
Je to akoby včera, keď si tu bola,
keď tvoja prítomnosť do sveta opäť vánok tisícich čerešňových kvetov viala.
Je to akoby včera,
keď si tu bola
a chvíľa v krásne nekonečno spela.
Je to akoby včera,
keď sa papieru mojej duše dotkol konček tvojej bytosti pera.