pod lampou

Autor: Michal Kutlák | 12.1.2012 o 23:44 | (upravené 22.1.2012 o 14:22) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  105x

Možno sa to niekomu zdá drsné, depresívne poprípade vulgárne, či odradzujúce. Žiaľ taká je realita dnešnej doby, svojou básňou chcem poukázať na to ako to je a zároveň upozorniť tých, ktorí sa na to nechcú pozerať. Chcem poukázať na fakt, že klapky na očiach nikam nevedú a potom i na to, že náš úspech či výslnie nie je večné pokiaľ to čo robíme robíme preto. Pretože to čo máme, nie je len tak, máme to pre niečo, kvôli niečomu ... Bolo by múdre keby sme si to uvedomili trošku viac. Prečo ? Čím viac bude tých čo si to uvedomia a urobia hoci nepatrný krok tomu, aby to tak nebolo, tým sa veci pohnú k lepšiemu . . . . Svojou básňou pod lampou chcem len jedno, prinúťiť čitateľa uvažovať :) a podať trošku iný pohľad ako nám umožnujú média, kde pravda žial býva skreslovaná. Chcem poukázať na našu dennodennú realitu, uličiek, miest, bytov, podnikov skrytých pod rúškom tiena.

 

Zapni lampu a uvidíš,

čo v mladosti ani netušíš,

keď v ideách, románoch, snoch zablúdiš,

keď po dokonalostiach zatúžiš.

 

Tak zapni si lampu ulice.

Nech duch , niečo zašepce.

 

Že svet je plný zvratov,

krátkych letov,

mnohých svetov,

čo vzniknú

sa zalesknú

a po minúte zaniknú.

 

Ženie sa v prúde zisku,

zapiera pravdu istú.

Nikdy nenájde cenu tvojho listu.

 

Že svet chce len , slávu, večnosť divov,

že jest zemou divou,

nepozná slabosť

a pravidlom mu nie je stálosť.

 

Lásku zapiera

pud je dnom jeho krátera

pleseň s rozkošou medom natiera,

v miske nevinne ruky od krvy

jak pilát zmýva.

Svet je zem nikoho,

šťetka v purpure s briliantom odetá

čo s kreténom rada zametá,

dokým zlatom oplýva

a s guľou svetla splýva,

keď ho vyšuká,

zbaví sa v hnoji, svojho dlžníka.

 

Tak rozsvieť energiou svojou ulice,

nech zrieš pouličné márnice,

s dušami

s ranami

s červami

prázdnymi črevami.

 

 

Nech zrieš prázdne škatule,

osie úľe,

kde končia ruky v ihlách zjazvené,

idey v liehu spálené,

venuše stýrané

lacno v idylkách, farieb spektra zbavené.

 

Rozsvieť lampu v zdaní,

v márnom mamónskom hnaní,

otvor oči a začuj srdce

a sliš tie slová čo riecť chce.

 

Tak zastav sa a pozri sa dolu,

na tú dušu malú,

tak útlu, háklivú

tak clivú.

 

Zabudni, malý kráľu,

na svoju prázdnu diaľu,

a podaj ruku líške v pasci

a nájdeš zlato rýdze v mešci.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?